MENU

News

Bôžik spokojnosti

11.03.2005 (Johnny)

Alebo skôr pohodu vzbudzujúci flegmatik? Neviem, jeho blízki sa však usmievajú aj vtedy, keï hovoria o jeho nedostatkoch. Spevák skupiny Para – Lasky.

Riaditeľ logistiky, inak povedané skladník

Takto charakterizuje Lasky funkciu, počas ktorej sa mení na Tomáša Šedivého, usilovného pracovníka firmy predávajúcej potreby pre záhradkárov. Áno, aj on má osemhodinový pracovný čas. Na periférii mesta, v skladoch „tri až jedenás“ vládne absolvent gymnázia nad semenami, črepníkmi, sadzbami, rezkami, substrátmi, skleníkovými čmeliakmi, ktoré priváža z Nemecka, Holandska, Francúzska, Belgicka... Ročne najazdí osemdesiattisíc kilometrov! Denne spí len štyri-pä hodín! Ak ste fanúšik Pary a práve ste sa vydesili, že sa spevák v práci skôr či neskôr uštve, môžete si vydýchnu. Šéfuje mu totiž jeho mamička a všetci dobre vieme, aké mäkké je materinské srdce. Jedna z kolegýň prezrádza: „Nepočúva nikoho len mamu, aj ju občas až po niekoľkých výzvach.“ A čo na to šéfka? „Nejaké výhody určite má. Keï potrebuje, ide koncertova,“ priznáva a pripúša, že ostatní zamestnanci naňho možno aj trochu žiarlia. Lasky sa nebráni, naopak, usmeje sa ako slniečko a skôr pre seba povie: „S tým treba ráta.“

Môj brat je syn prezidenta

Súrodenci Tomáš a Ičo prežili idylické detstvo v spoločnej detskej izbe v byte v centre Bratislavy. Ani sa nebili. „Ičo sa len sažuje, že nemá žiadne fotografie z detstva, pretože sme vraj fotili len Tomáša. Lenže oni boli úplne rovnakí,“ vysvetľuje mama, sivá eminencia rodiny, ktorá naopak fotografovanie úplne odmieta. „Ičo si určite nepamätá, že som preňho chodil do škôlky a potom aj do školy,“ vzdychne si Lasky. „Ja si pamätám, že si na mňa niekedy zabudol,“ kontruje Ičo. Z ich detskej izby je dnes centrála slovenského petangu, v ktorej kraľuje Laskyho otec ¼ubomír Šedivý, prezident Slovenskej federácie petanque. „Lasky so mnou odmalička chodil na všetky športy,“ spomína otec. „Pamätám si, ako sa raz trojročný postavil pred maïarských futbalových fanúšikov a začal skandova: „Inter, do toho!“ V pätnástich rokoch ho chytilo divadlo a hudba, ale pred dva a pol rokom sme sa opä stretli pri športe – pri petangu.“ Rodinný klan vyrazil na prvý petangový turnaj Francúzsko-slovenskej obchodnej komory a zvíazil. Dnes sú obaja bratia slovenskí reprezentanti v petangu. Lasky s otcom patria k najlepším kapitánom petangových tímov. „Ako spoluhráči sme schopní sa rešpektova, ale ako protihráči sme najväčší rivali,“ tvrdí prezident. „Možno pôsobí flegmaticky, ale dokáže by veľmi tvrdohlavý, veľmi cieľavedomý a veľmi citlivý,“ dodáva otec.

Vedúci domácnosti alebo Lasky a jeho tri ženy

„Lasky je najlepší vedúci domácnosti, pri žiadnych domácich prácach nezavadzia,“ tvrdí Dáša. Dáša Mancová je najvytrvalejšia spolubývajúca v Laskyho štvorizbovom byte v Rači, v ktorom spevák býva už tri roky a vystriedalo sa tu zo desa podnájomníkov. Aj neplatiacich. Momentálne v ňom bývajú okrem Dáše aj Vlasta a Erika, tak-že Lasky opustil svoju pôvodnú izbu a presahoval sa do obývačky k svojim milým korytnačkám. Táto izba bola vždy miestom spoločných stretnutí obyvateľov bytu a ich priateľov, hoci dnes vraj už žúrmi natoľko nevytáčajú susedov. „Súkromie nepotrebujem,“ tvrdí Lasky, v súčasnosti bez priateľky. Dáša k tomuto faktu dodá spomienku na to, ako mu šla vypnú do izby hulákajúce rádio a pozdravil ju ženský hlas. Tento príbeh sa odohral v Laskyho životnej fáze „žúry-ponocovanie-ženy“. „Má však aj obdobia, keï sa venuje len petangu, skúškam kapely alebo televízoru a von vôbec nechodí,“ doplní spolubývajúca a dodá, že tieto fázy na jeho ranné spievanie vplyv nemajú. V spoločnej tridsaročnej chladničke Laskyho poličku s potravinami nenájdete. „Čo si kúpim, to zjem, vari som ešte neskúšal. Ani praženicu, ani čaj,“ hovorí so skromným úsmevom a možno s pomyslením na reštaurácie, v ktorých je pravidelným náv-števníkom. Na všetko ostatné je tu Dáška, mix Laskyho sestry a matky. Perie mu a upratuje. Vetu „počkaj, ja ti pomôžem“ síce od Laskyho pri upratovaní nikdy nepočula, ale... „Keï potrebujem niečo odviez, môžem si aj typ auta vybra.“ Takže je technický typ a jeho chvíľa prichádza, keï tečie vodovod? „Vtedy počkám, kým príde na návštevu môj brat, ten ho opraví,“ hovorí, keï ju náhle preruší Lasky. „Minule som dal do záchoda ten oný modrý voňavý...,“ ohradí sa Lasky. „Prepáč, áno, máš pravdu, kúpili sme prípravok na čistenie misy, to tam nalial a spláchol,“ so smiechom sa mu ospravedlňuje Dáša. Laskyho byt nám pripadá ako veľmi útulný squatt. Aj na dverách toalety na vás striehnu obrázky, dokonca aj s novinárskymi perličkami. Toto zútulňovanie domova je Dášina práca. „A ako prispievaš ty?“ pýtame sa Laskyho. „Ten byt je môj,“ odpovie a pyšne vystrčí bradu. Dokonalý herec. No, nezamilujte si ho.

Šofér je spevák kapely alebo naopak?

Lasky, zdá sa, mapuje denne všetky odľahlé kúty Bratislavy. Skúšobňa kapely Para je totiž ukrytá v garáži pri dome bubeníkovej babky pri ceste smerom na Devín. Pred vydaním tretieho albumu s názvom Brutálna zostava tu, v miestnosti tri krát pä metrov, trávilo pä členov Pary štyri dni v týždni. Dos bolo čísel, skúsim vám to miesto priblíži. Po zemi zosilňovače, stojany, bubny, kofoly – zvyšky z októbrového krstu, ventilátory... Ventilátory? „V lete sa musíme rozhodnú, buï budeme hra, alebo budeme ma otvorené dvere,“ vysvetlí ochotne Lasky. Za zmienku stoja aj voľne pohodené paličky s bubeníkovým podpisom. Pár za stovku. A osamotený plagát polonahej devy z dávnejšej minulosti, ktorý sa tu ocitol akoby nedopatrením. Tu funguje kapela Para – štyria inžinieri a Lasky – ktorá sa odmieta živi hudbou, hoci teoreticky už na to má. „Lenže my hráme toľko, koľko sa nám chce. Raz, dvakrát do týždňa, viac by nás to asi ani nebavilo. Takto je to slušné prilepšenie a stačí,“ vysvetľuje nám Lasky, tentoraz v úlohe extrovertného speváka, ktorý skáče do davu a zbiera dámske podprsenky, šoféruje auto naložené kapelou a príležitostne predáva produkty značky Para. Nielen vïaka svojej známej tváričke, ale asi najmä vïaka pohodovej povahe, si Lasky môže dovoli komfort poveda: „Mám veľký okruh známych.“ A predsa večer do mesta vyráža zásadne sám. „Vždy niekoho stretnem, a keï nie, tak sa zoznámim,“ dá mi úplne prosté vysvetlenie. Hm, to je typický Lasky a je úplne reálne, že dnes večer sa zoznámi s vami.

http://www.sarm.sk/index.cfm?module=articles&page=ArticleShow&ArticleID=5407


Diskusia
» Zobraziť diskusiu
V diskusii nie sú žiadne príspevky.

Copyright © 2017 Para
Web vytvorila spoločnosť SLONline, s.r.o. v redakčnom systéme SilverStripe. Design by someone else.
RSS SiteMap